Zaporiĵa provinco

La Zaporiĵa provinco (ukraine Запорізька область, ruse Запорожская область) estas unu el la 24 administraj unuoj de Ukrainio, kiuj nomiĝas область. Ĝia suda limo estas la Azova Maro.

Zaporiĵa provinco
(Запорізька область)
provinco
Burgo de Popov en Vasilivka
Zaporiĵa provinco en Ukrainio (klakmapo)Aŭtonoma Respubliko KrimeoTranskarpata provincoLviva provincoIvano-Frankivska provincoĈernivca provincoTernopila provincoVolina provincoĤmelnicka provincoRivna provincoĴitomira provincoVinica provincoOdesa provincoOdesa provincoMikolajeva provincoĤersona provincoKirovohrada provincoĈerkasa provincoKieva provincoZaporiĵa provincoDnipropetrovska provincoPoltava provincoĈernihiva provincoSumia provincoĤarkiva provincoDonecka provincoLuhanska provinco
Zaporiĵa provinco en Ukrainio (klakmapo)
Oficiala nomo: Запорізька область
Lando Ukrainio Ukrainio
Najbaras kun
Konataj lokoj Ŝtona mohilo, Ĥorticja
Riveroj Dnepro, Moloĉna, Kinska, Hajĉul
Ĉefurbo Zaporiĵo
Areo 27 180 km² (2 718 000 ha)
Loĝantaro 1 638 462 (2022)
Denseco 60,28 loĝ./km²
Biomo Ĉernozjomo
Plantaro Stepo
Fondita 9-a de januaro 1939
Guberniestro Oleksandr Starukh

(ekde 18-a de decembro 2020)

Horzono MET (UTC+2)
 - somera tempo MET (UTC+3)
Poŝtkodo
Telefona prefikso +380-61
Kodo ISO 3166-2 UA-23
AKU AP
Administra divido -
Rajonoj (Distriktoj) 20
Zaporiĵa provinco
Zaporiĵa provinco
Zaporiĵa provinco
Vikimedia Komunejo: Zaporizhia Oblast
Retpaĝo: www.zoda.gov.ua

La plej gravaj urboj estas krom la administra centro Zaporiĵo (Запоріжжя) la urboj Berdjansko (Бердянськ), Enerhodar (Енергодар) kaj Melitopolo (Мелітополь).

En la regiono laŭ la stato fine de 2022 vivis 1638462 homoj.

En la provinco troviĝas la plej granda nuklea elektrejo en Eŭropo kun 6 blokoj kaj totala elektra povo je ca 6 GW, kaj en ĝia proksimeco konvencia fosilia elektrejo kun totala elektra povo je ca 3 GW kaj du kamentuboj nekutime altaj je 320 m.

La 30-an de septembro 2022 ĝi estis proklamita parto de Rusio[1][2] Je tiu dato Rusio kontrolis nur 70% de ĝia areo.[3]

Demografio redakti

Etna konsisto de la provinco en 2001

  1. Ukrainoj: 1364,1 miloj (70,8%)
  2. Rusoj: 476,7 miloj (24,7%)
  3. Bulgaroj: 27,8 miloj (1,4%)
  4. Belorusoj: 12,7 miloj (0,7%)
  5. Hungaroj: 6,4 mil (0,3%)
  6. Tataroj: 5,2 mil (0,3%)
  7. Judoj: 4,4 mil (0,2%)
  8. Kartveloj: 3,9 mil (0,2%)
  9. Azeroj: 2,5 mil (0,1%)
  10. Moldavoj: 2,5 mil (0,1%)
  11. Germanoj: 2,2 mil (0,1%)
  12. Grekoj: 2,2 mil (0,1%)
  13. Ciganoj: 1,9 mil (0,1%)
  14. Poloj: 1,8 mil (0,1%)
 
Muzeo en Huljajpolo


Referencoj redakti

  1. Putin annexes four regions of Ukraine in major escalation of Russia’s war (angle) (2022-09-30). Alirita 2022-09-30.
  2. Maynes, Charles, "Putin illegally annexes territories in Ukraine, in spite of global opposition", NPR, 2022-09-30. Kontrolita 2022-09-30. (angle)
  3. Reuters, , "Factbox: The four regions that Russia is poised to annex from Ukraine", Reuters, 2022-09-30. Kontrolita 2022-09-30. (angle)

Vidu ankaŭ redakti